Psychologická podpora

U ťažko chorého vystupujú do popredia psychologické a duchovné potreby. Pričom za hlavnú duchovnú potrebu považujeme  – túžbu človeka byť milovaný a prijatý. 

• Sprevádzanie po vašej osobnej ceste s úctou k hodnotám, ktoré sú pre vás podstatné.
• Akceptovanie individuálnych potrieb chorého s dôrazom na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti a dobro rodiny nachádzajúcej sa v ťažkej životnej situácii sú pre náš tím  prvoradé.

Podstatné zásady sprevádzania:

• Tému smrti a zomierania neotvárajte vy, počkajte keď chorý začne o nej hovoriť sám.
• Neklamte chorého a na otázky odpovedajte pravdivo, aj krátkodobá lož vytvorí múr nedôvery medzi vami.
• Chorý vie,  že zomiera. Cíti, že síl mu postupne ubúda. Jeho ľudská dôstojnosť je podporená aj tým, že sa rozprávate otvorene o veciach, ktoré JEHO trápia...
• Dovoľte mu, kým je ešte pri sile a normálne komunikuje uzavrieť si právne a iné záležitosti,  ktoré potrebuje dať „na poriadok“.  Rešpektujte jeho vôľu. Zavolajte právnika, ak vás o to požiada.
• Ak vyjadrí túžbu a chce sa vyspovedať, alebo porozprávať s duchovným, zavolajte ho. Naopak ak nechce, nepresviedčajte ho. Modlite sa o Božie Milosrdenstvo pre chorého a rešpektujte jeho slobodnú vôľu.
• Ak má chorý bolesti informujte o tom mobilný hospic.
• Ak vidíte, že sa chorý bojí, pýtajte sa čoho sa bojí? Zostaňte pri ňom až kým sa neupokojí.

Chorý sa najčastejšie bojí:

• bolesti
• samoty
• neodpustenia
• že stratí kontrolu nad sebou
• z odchodu do neznáma
• z procesu umierania a smrti
• že sa mu budú blízky vyhýbať kvôli tomu ako vyzerá ...
• že vám zostane niečo dlžný
• že jeho život nebol naplnený
• že nedokončil veci
• strach pred trestom (mylné predstavy o Bohu)
• z odmietnutia najbližšími hlavne deťmi

Veľkým umením je vžiť sa do situácie chorého. Musíme si uvedomiť, čo všetko chorý stráca.

Padá jeho životná istota, postavenie, súkromie, životný rytmus, sebestačnosť, stravovanie, voľnosť pohybu... Pribúda bolesť, slabosť, smútok, neistota, obavy, nepríjemné vyšetrenia, hospitalizácie, operácie, zákroky a mnohé iné. Chorý má preto právo reagovať na novú situáciu aj občasnou agresivitou, úzkosťou alebo depresiou, poruchami správania a pod. Nepripravené okolie reaguje na tieto zmeny negatívne. Potom agresivita iba stúpa. Snažme sa preťať tento začarovaný kruh a pristupovať k chorému s pokojom a rešpektom.

Podrobnejšie info: Fázy zomierania podľa Dr. Kublerovej- Rossovej